Nebavia ťa plné kempy a hluk? Objav tiché humná. Manželia prišli s nápadom, ktorý u nás nemá obdobu
Pôvodný článok si môžeš prečítať tu: https://brainee.hnonline.sk/cestovanie/8596154-nebavia-ta-preplnene-kempy-a-ranny-hluk-objav-tiche-humna-manzelia-prisli-s-napadom-ktory-nema-na-slovensku-obdobu
Vášeň Kiky a Nora ku kempovaniu sa premenila na odvážny projekt prenajímania súkromných pozemkov na kempovanie – Humnokemp. Hoci Slovensko nepatrí ku kempingovým „veľmociam“, rozhodli sa po ňom vytvoriť dopyt.
Kempovanie doma na Slovensku sme po páde železnej opony dlho vnímali ako nejaké retro z čias socializmu. Teraz zažíva svoju renesanciu. Podľahli mu najmä mladí ľudia. Chtiac-nechtiac prispela k tomu aj pandémia, počas ktorej sa mnohí Slováci namiesto exotického Bali pozreli, čo skrývajú aj susedné okresy.
To bol práve čas, keď manželia Kika a Noro obnovili myšlienku prenajímať na kempovanie súkromné pozemky. Sami veľmi radi aj spolu s dcérami kempujú vo svojom campervane. Počas pandémie sa umocnil ich problém nachádzať kempy, ktoré sú mimo bežných turistických lokalít a ktoré nie sú preplnené.
Spustili „nadšenecký projekt“ Humnokemp, ktorému sa spočiatku venovali po večeroch a cez víkendy popri práci, avšak počas tejto kempovacej sezóny im projekt zapĺňa čoraz viac času. Samotný názov znie ako z rozprávky. A presne také sú aj lúky, lesy, sady, vinice, záhrady a farmy, na ktorých môžeš kempovať s karavanom, dodávkou, či stanom, ktoré súkromní majitelia poskytnú na príležitostné kempovanie, pre ľudí, ktorí chcú cestovať a kempovať.
Rozhodli sa dopyt vytvoriť
Keď sa manželia so svojim nápadom zverili okoliu, reakcie na seba nenechali dlho čakať. Síce si vypočuli, že je to super nápad, na druhej stane si ich okolie aj oni sami kládli otázku, či sú ľudia na Slovensku na niečo také pripravení. Veď tabule s veľkým nápisom „SÚKROMNÝ POZEMOK“ ozdobené tromi výkričníkmi, veľké neprehľadné ploty, za ktorými číhajú „zlé psy“, sú predsa len našincom blízke.
„Rozmýšľali sme, či sú už majitelia pripravení poskytovať svoje pozemky. Okrem toho, sme sa obávali, že či bude dopyt. Kempovanie tu nie je tak rozšírené ako v Česku alebo Holandsku,“ priznávajú manželia. Napriek tomu nabrali v sebe odvahu. „My sme si však povedali, že ak to tu nie je, vytvoríme to. Chceme prinášať radosť z kempovania“.
Humnokemp budujú krok po krôčku. Najprv sa im podarilo získať sedem humien. Teraz majú k dispozícii približne 40. Kým zo začiatku museli ľudí oslovovať, teraz im volajú ľudia sami. Majú dobre pokrytý juhozápad a stred Slovenska. Humno však nájdeš aj v Košiciach či Poloninách. „Na Honte a Gemeri vidíme veľký potenciál, sú tam krásne miesta, ktoré musia byť objavené,“ tvrdí Noro.
Tešia sa, že ľudia si opäť nachádzajú cestu ku kempovaniu
Hoci sú radi, že záujem o humná rastie, nechcú z toho urobiť nejaký „humbuk“. „Snažíme sa mať skôr komorné miesta, nie sú to veľké miesta, kde sa dá dokopy sto ľudí. Nájdeš tam najmä pokoj,“ hovorí Kika.
„Kempy sa prebúdzajú. Sme veľmi radi, nemusí to byť len cez Humnokemp. Tešíme sa, že ľudia opäť zažívajú renesanciu,“ hovoria nadšení kempisti „Čo sa týka štatistík, badáme, že stúpa prenájom karavanov. Zároveň vidíme nárast zdieľaní kempovacích dodávok. Mladí ľudia chodia a kempujú viac, či už s dodávkou alebo len so stanom,“ dopĺňa Noro.
Kempovať na divoko alebo v humne? Je to hlavne o ohľaduplnosti
Možno si kladieš otázku, prečo ísť na Humno, keď si svoj stan či dodávku môžeš rozložiť kdekoľvek, prečo si za to vlastne platiť, aj keď len symbolickú sumu? „Čo vnímame ako výhodu? Sú to miesta, ktoré ľudia vedia zažiť. Spoznajú ľudí, ktorí tam žijú, spoznajú prostredie: Nie je to čisto cestovanie – prídem, vidím a odídem. Ale na farme, pracujú s tamojšími ľuďmi. Môžu vidieť, ako sa vo vinici reálne pracuje a za odmenu mať ochutnávku vína,“ tvrdí Kika.
Prečo neprespať len tak hocikde? „Je to o zodpovednosti ľudí,“ myslí si Noro. „ Akýkoľvek pozemok niekomu patrí, či je to už obec alebo štát. Vo veľkej väčšine je to nejaké súkromné vlastníctvo. Nikdy som si to tak neuvedomovala, že aj nejaká rozľahla lúka má svojho majitelia, ktorý ju napríklad kosí,“ tvrdí Kika.
Dá sa stanovať kempovať kdekoľvek, ale je vždy lepšie opýtať sa, či môžete, ak viete dohľadať majiteľov. „Ľudia by sa mali na danom mieste správať zodpovedne, tak ako by boli u niekoho na návšteve, aj keď to nie je spoplatnené, treba sa všade správať ohľaduplne,“ myslí si Kika.
Humná majú rôznu vybavenosť
Osemdesiat percent provízie, ktorú zaplatí kempista, putuje k majiteľom pozemkov. Dvadsať manželom. Je to skôr symbolický zárobok. Pozemky, ktoré majú k dispozícii na Humnokemp, sa snažia všetky osobne skontrolovať a vyskúšať. Predchádza tomu aj overovací proces. Hlavná podmienka je, aby človek, ktorý dáva k dispozícii pozemok, bol vlastníkom alebo majiteľom, prinajmenšom mal v nájomnej zmluve, že ho môže dávať tretím osobám.
Niektoré humná sú pri domoch či chatách, často majú majitelia v opise, že môžete využiť ich zázemie, ako vodu, sprchu, i splachovacie WC. Humná sú odstupňované podľa vybavenosti. Cena je vyššia, keď je to čisto lúka.
Podľa manželov najviac ľudí prichádza do humien na dodávkach. Rastie však počet tých, ktorí prichádzajú len so stanom. Páriky podľa ich slov vyhľadávajú najmä vinice a rodiny s deťmi farmy. „Náš srdcový kemp je Farma pod Poľanou, keďže máme odtiaľ ďalšieho člena rodiny,“ zhodujú sa aj spolu s deťmi, ktoré si tam napríklad vyskúšali dojenie.
„Chceme, aby ľudia spoznávali lokálnych ľudí, ich príbehy a prostredie, v ktorom žijú a spolu s nimi vytvárali príbeh toho miesta,“ hovoria. Možno dané mesto prepíše aj tvoj príbeh. Napríklad ako tejto veselej rodinke, ktorá si z farmy pod Poľanou priniesla kocúrika, bez ktorého si dnes len ťažko vedia predstaviť svoj život.
Sezóna kempovania ešte nekončí
Aké majú plány do budúcna? Hoci sa môže zdať, že s príchodom jesene pomaly kempovacia sezóna končí, humná svoje brány nezatvárajú ani v zime. „Rozmýšľali sme do budúcna, že pri lyžiarskych strediskách, či bežkárskych tratiach mohli byť miesta, kde by človek mohol odstaviť svoj karavan,“ uzatvárajú.
